Epitaf pre Boha (Davová psychóza)

Nikdy z nás nič nebude, keď sme stále zlí,
najviac z ľudí nechápem, keď chcú byť spasení.

Zabili sme Ježiša, bol nepriateľ národa a málo vynášal
mohli počkať, určite by zarobili, predsa najväčšie peniaze
sú z najväčšej chudoby, skús hádať kto ich má najviac,
vlastnia všetko na čo sa len pozrieš, 
tak sa nepozeraj dlho do zrkadla.
Dajte mi vaše peniaze a ja vám dám na krk zlatý krížik.
Nie je to dobrý odchod?

Nikdy z nás nič nebude, nič sa nezmení,
stále nové obete, ale komu to vadí?

Ježiš je láska, ale najkrvavejšie vojny sú náboženské,
najprv sa nauč bibliu a potom narábať zo zbraňou.
Keby Ježiš žil, určite by obchodoval zo zbraňami,
veď je to najlepší biznys, namiesto jedla zbrane,
namiesto lásky zbrane, namiesto pokoja strach
a peniaze sa sypú. Peniaze na ktorých je „veríme v Boha“.
Ach Bože aké je to jednoduché!

Ježiš zostal si sám, všetci sa na teba vysrali,
preto si odišiel a si tak ďaleko, 
ale ver mi už sa nevracaj, nepochopil by si čo sa tu deje.
Fašisti by z teba urobili mydlo alebo kabelku,
komunisti by ťa dali do mauzólea, a dnešní ľudia?
Strčili by ťa do klietky, kŕmili hamburgermi 
a na pamiatku by si ťa odfotili.

Otče náš, ktorý si na nebesiach,
odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom,
neuveď nás do pokušenia a zbav nás všetkého zlého.
Amen.