Dávno

Pohoda

Emi
Keď skúšajú deti počuť trávu rásť

spia v dekách z kvetín, nevadí im dážď
          D            C
túžby ich ženú na nakreslenú stenu snov
       G                  D
hádzať hrach a laná s nádejou
Ami
Cesta je dopletená v okách sít
H7                      G
v chládku si vegetiť či zliezať štít
          Ami               C
rozseknúť musíš, či vieš či tušíš, aký svet
          G               D
ťa k sebe zrazu volá na výlet

   G  D   Ami  Emi      D
R: Dávno, dávno preč sú drobné
                         G
   čo si pri hrách postrácal
   A  E  Hmi  F#mi   E
   Dávno, dávno dlhy skromné
                     A
   si už dávno posplácal
               D     Hmi    E              A
   Tak šťastný let a skúšaj silu vlastných krídel
             D           Hmi       C#mi       E
   Vpredu je svet a v ňom výšky aj hĺbky dospelých.

Keď skúšajú deti počuť trávu rásť,
spia v dekách z kvetín nevadí im dážď
a v rukách majú kľúče k ostatným komnatám.
Raz vonku zamávame týmto mláďatám

R: Dávno...

Tak šťastný let
a deku teplú len od ozajstných láások
Vpredu je svet
a ony tenké ako vlások bývajú.