Vlk

Kalumet

    Ami
1. Vietor zosilnel a oheň iba tlel, iba tlel,
    Emi                                      Ami
   konáre stromov sa podobali rukám mŕtvych tiel,

   noc mala chladný dych a voňala napätím, napätím,
   Emi                       Ami
   a dusivé ticho nikto nerušil.
          D                   Ami     Dmi            Ami
   Tma striedala sa len s temnotou a ráno bolo najďalej,
   D                  Ami
   iba mesiac žiaril divným svitom
       E                             Ami
   a pretínal môj sen, pretínal môj sen.

2. Náhle som zmeravel, blízko sa pohol tieň, pohol tieň,
   ten vlk stál pri mne a od chladu sa chvel,
   zuby ako z mliečnej hmly, v očiach divý lesk, divý lesk,
   keď clivo zavyl, nebom sa mihol blesk.
   Krv zanechával v svojej stope, niekto mu ublížil,
   od tuláka čakal pomoc v chvíli,
   keď sám už nemal síl, sám už nemal síl.

3. Bolo vidno, že má hlad, dávno nič neulovil, neulovil,
   a tak som vlastnú stravu na dva diely rozdelil,
   na vďaku vlčich očí nikto z vás by nevsadil, nevsadil,
   no dravec stráca krutosť, keď človeku uverí.
   Ten vlk sa potom túlal so mnou po ďalekých prériách,
   lepšieho priateĺa v tomto kraji
   som nemohol mať, som nemohol mať.