Žiť neznamená trpieť

Davová psychóza

Vitajte pri televízii, sledujete „reportáže zo sveta“,
ruky na oči a vatu do uší.
Stále tie isté obrázky utečencov, 
ľudí hladných, deti zdutých podvýživou.
Ako je to možné v XX. storočí?
Keď ti dávam odpoveď tak odchádzaš preč.

Pažraví sme, tromfnúť Boha,
lakomí sme, viac netreba.

Hej ty, čo to vravíš, že sa ťa to netýka,
srať na to, zmeňme tému, bavme sa o ženách.
Načo miešať do života vlastné pocity,
radšej ukáž, čo si mi dnes kúpil, drahý. 

Pažravý sme, zlou výchovou,
lakomí sme, preč s tvojou dušou.

Skryme sa – za kravaty, za obleky.
Skryme sa – za naše výhovorky.
Skryme sa – za pohodlie.
Skryme sa – za nezáujem.

Tony jedál v košoch a za hodinu umrie 1 800 detí hladom.
Ďalšie nové auto v rodine stále túžiš mať viac, ako máš.