Medulienka

Hammel Pavol 239 8 1816 3
Medulienka je moja láska, vodievam ju večer do záhrad, spievam jej len o sedmikráskach, učím ju, čo dať, čo nezobrať. Medulienka je moja láska, sestra srdca môjho belostná, spievam jej len o sedmikráskach, pod vankúš jej dávam hviezd plný snár. Potom príde k nám tichý hosť, tichý hosť, povie: "Mám, už mám lásky dosť, lásky dosť!" Medulienka, kde si?, odletíš, krásne slová nesieš ktoviekam, dúfam, že tú hviezdu nestratíš, neviem, či sa z toho spamätám. Už neviem, či dám inej meno Medulienka, už neviem, či dám inej meno Medulienka.